Všetci lekári, ktorí sa pokúsia vpraviť pacientovi látku, ktorý sa nazýva v mainstreame vakcínou proti kovidu, môžu porušiť Hippokratovu prísahu. Už dnes je pomerne známa početnosť vážnych vedľajších účinkov týchto látok vrátane smrti.

Vpravením tejto látky do tela pacienta môže preto dôjsť k porušeniu nasledovných častí prísahy:

a) Spôsob svojho života zasvätím podľa vlastných síl a svedomia úžitku chorých a budem ich ochraňovať pred každou krivdou a bezprávím.

b) Ani prosbami sa nedám prinútiť na podanie smrtiaceho lieku, ani sám nikdy na to nedám podnet.

c) Nijakej žene nepodám prostriedok na vyhnanie plodu.

Prísahu a zodpovednosť lekára nemožno obmedziť žiadnym vyhlásením, žiadnym naoko informovaným súhlasom ani zmluvným vzťahom s pacientom.

Očkovacie centrá dnes z hľadiska zodpovednosti fungujú na princípe rozpustenej zodpovednosti medzi viacero naoko nezávislých článkov tak, aby sa žiaden z článkov spolupracujúcich na príprave a podaní látky nemusel cítiť priamo zodpovedný. Možná paralela by mohla byť napríklad takáto. Pri poprave čatou strelcov mal vždy jeden strelec z psychologických dôvodov založený slepý náboj. V ambulancii to však bude iné. A pôjde o deti. Právnici, pripravte sa, v hre sú licencie lekárov, ktorí sa spreneveria svojmu poslaniu a povolaniu.

Celý text prísahy:

„Prisahám pri Apolónovi, bohovi lekárstva, pri Asklépiovi, Hygiei a Panakei aj pri všetkých bohoch a bohyniach a dovolávam sa ich svedectva, že túto prísahu a tieto záväzky budem podľa svojich síl a svedomia poriadne dodržiavať:

Svojho učiteľa v tomto umení si budem rovnako ctiť ako vlastných rodičov a vďačne mu ponúknem všetko potrebné, ak si to vyžiada nutnosť. Jeho potomkov budem pokladať za vlastných bratov a keď sa budú chcieť vyučiť tomuto umeniu, vzdelám ich bez nárokov na odmenu aj akékoľvek záväzky. Svojim synom aj deťom svojho učiteľa aj žiakom, ktorí sa slávnostne zaviazali lekárskou prísahou, umožním, aby sa zúčastňovali na výučbe aj na prednáškach aj na celej vede. Nikomu však inému. Spôsob svojho života zasvätím podľa vlastných síl a svedomia úžitku chorých a budem ich ochraňovať pred každou krivdou a bezprávím. Ani prosbami sa nedám prinútiť na podanie smrtiaceho lieku, ani sám nikdy na to nedám podnet. Nijakej žene nepodám prostriedok na vyhnanie plodu.^[1] Svoj život a svoje umenie vždy budem chrániť v čistote a udržím ich bez akejkoľvek viny. Sám neuskutočním rez u nijakého chorého, ktorého trápia kamene, ale odovzdám ho do rúk mužom skúseným v tomto odbore. Nech vkročím do akéhokoľvek domu, vojdem tam len s úsilím pomôcť chorým a budem sa vyhýbať každému podozreniu z bezprávia alebo hocijakého ublíženia. Zrieknem sa túžby po zmyslových pôžitkoch či so ženami či s mužmi, či so slobodnými či otrokmi. Keď pri svojej lekárskej praxi zbadám alebo vypočujem niečo, čo by malo zostať tajomstvom, o súkromnom živote ľudí všetko zamlčím a ako tajomstvo uchovám.^[1]

Ak budem túto prísahu dodržiavať a poriadne spĺňať, nech sa mi dožičí žiť navždy šťastne, nech sa dožijem úcty všetkých ľudí a nech sa radujem z plodov svojho umenia. Ak ju však poruším či poškvrním, nech sa mi stane pravý opak.“

Autor: JUDr. Peter Weis

Zdroj: Advokátska kancelária Weis & Partners